Trnkov úspech v Košickom kraji ovplyvnili iné faktory, kauzy hrali len minimálnu rolu
Trnka obhájil post predsedu Košického kraja tesným rozdielom
Rastislav Trnka (NEKA) sa už po tretíkrát stal predsedom Košického samosprávneho kraja. V krajských voľbách ho volilo 76 421 obyvateľov kraja, čo predstavuje rovných 32 percent hlasov. Jeho najsilnejšieho protikandidáta Mariána Porvažníka (PS, SLOVENSKO, SaS, KDH, Demokrati, ZA ĽUDÍ, OKS, DS-ODS) zakrúžkovalo 73 304 voličov, teda 30,7 percenta. Rozdiel medzi nimi predstavoval 3 117 hlasov.
Podľa politológa Prešovskej univerzity Michala Cirnera rozhodla o Trnkovom víťazstve väčšia poznateľnosť, nezávislosť a výsledky, ktoré počas pôsobenia vo funkcii doručil. Porvažník si podľa odborníka musel kampaň „odmakať“ v teréne za množstvo finančných prostriedkov, aby sa dostal na úroveň rozpoznateľnosti súčasného župana.
Rozhodli osobnosť a viditeľné projekty
Trnka a Porvažník uspeli zhodne v piatich volebných obvodoch, Igor Šimko v jednom – sobraneckom. Predseda kraja vyhral v gelnickom, michalovskom, rožňavskom, spišskonovoveskom a trebišovskom obvode, Porvažník zasa v obvodoch Košice I – IV a Košice-okolie.
„Na južnom Slovensku sú dosť zodpovední voliči a dajú na odporúčanie svojich lídrov, a to presne v tých okresoch, kde je značná časť maďarského obyvateľstva. Tam aj pán Trnka bodoval,“ konštatoval Cirner. Ešte väčšou výhodou bolo podľa neho to, že Trnka bol úradujúcim županom a v teréne pôsobil celé štvorročné obdobie. „To znamená, že on dokázal doručiť nejaké výsledky,“ poznamenal politológ.
Kauzy podľa odborníka nerozhodovali
Cirner upozornil, že tí, ktorí sú aktuálne vo funkciách, majú výhodu, pretože o niečom reálne rozhodujú. „Sú skúsení, majú tú poznateľnosť a, samozrejme, ako pán Trnka, majú aj tie kauzy,“ povedal. Trnka mal menšiu podporu politických strán, no podľa politológa v regionálnej politike rozhoduje skôr osobnosť a charizma kandidáta. „Časť voličov, ktorá ho volila, niektoré veci napríklad prehliada, lebo sa pozrie pred dom a uvidí, že tam má kruhový objazd, ktorý urobil samosprávny kraj. Alebo sa konal jarmok, kde pán Trnka prišiel, podal mi ruku a porozprával sa so mnou. Takže voliči dávajú aj nejakú emóciu,“ poznamenal.
Marián Porvažník ovládol všetky štyri košické okresy aj okres Košice-okolie. Podľa Cirnera však nemožno hovoriť, že tieto územia sú progresívne. „Vyhral tam, ale bol hlavne nominant Progresívneho Slovenska, pričom stála za ním plejáda aj iných strán, a to vrátane KDH,“ zdôraznil. Košický kraj je podľa neho veľmi rôznorodý, možno aj národnostne a regionálne. „Na úrovni územnej samosprávy sa voliči často nerozhodujú podľa toho, akú preferujú politickú voľbu na národnej úrovni. Oni hľadajú človeka, ktorý bude spravovať ten kraj,“ dodal.
Kauza Valentín
Meno Rastislava Trnku sa spája aj s kauzami. Najviac medializovanou je policajná akcia s názvom Valentín z februára 2023. Obvinených bolo päť fyzických osôb, medzi nimi aj predseda KSK, ktorý vinu odmieta. V júli 2025 prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Mestský súd Košice obžalobu za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Rozhodovať o tom bude Okresný súd v Námestove.
V roku 2020 nakúpil kraj prostredníctvom spoločnosti Správa ciest KSK štyri nákladné vozidlá značky Tatra, pričom cena za jedno vozidlo s príslušenstvom mala byť približne o 100-tisíc eur vyššia, než za akú kúpili vozidlá s podobným príslušenstvom iné organizácie vykonávajúce údržbu ciest. Trnka sa županom stal po prvý raz v roku 2017, vtedy bol najmladším županom a mal 33 rokov. Vtedajšieho predsedu parlamentu a bývalého košického primátora Richarda Rašiho porazil len o 875 hlasov. Raši voľby napadol na Ústavnom súde, kde namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb predsedu KSK, no neuspel.
