Desivé číslo: ide len o zakopnutie priemyslu alebo padáme do krízy?
Deficit tovarovej výmeny EÚ dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur
Deficit tovarovej výmeny Európskej únie dosiahol v auguste viac ako 25 miliárd eur. Európa bola dlhé roky „továrňou sveta“ – vyrábala autá, stroje a technológie, ktoré putovali do všetkých kútov planéty, a vývozy tovarov prevyšovali dovozy. V poslednom čase sa však karta začína obracať a Európska únia v niektorých mesiacoch dováža viac tovarov, než vyváža. Príčiny a následky tohto vývoja sa dotýkajú každého – od vysokých účtov za energie až po záplavu lacnejších ázijských výrobkov v obchodoch.
Príčiny: drahšie energie aj slabšia konkurencieschopnosť
Podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša stojí za zhoršením obchodnej bilancie kombinácia viacerých faktorov – vyššie náklady na dovoz energií a rýchlejší rast dovozu v porovnaní s vývozom priemyselných výrobkov. Zhoršila sa aj bilancia v tradične silných odvetviach európskeho priemyslu, predovšetkým pri strojoch a dopravných prostriedkoch, kde sa minuloročný augustový prebytok zmenil na deficit. Európa zostáva závislá od dovozu energetických surovín a vyššie ceny ropy a zemného plynu zvyšujú hodnotu dovozu aj bez výraznejšieho rastu jeho objemu.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že za zhoršením stoja drahšie energie a rastúca konkurencia zo zahraničia. Európski výrobcovia čelia silnej konkurencii z Číny, odkiaľ EÚ v auguste doviezla medziročne o takmer 20 % vyššiu hodnotu tovarov, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol len o 3 %. Problémom teda nie sú iba drahšie energie, ale aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Augustové čísla: energetický schodok aj dovoz z Číny
Analytik Across Private Investments Jakub Timčák uvádza, že energetický deficit EÚ sa v auguste medziročne prehĺbil z 24,3 na 31,4 miliardy eur, pričom obchodná bilancia v kategórii strojov a vozidiel sa z prebytku 7,3 miliardy prepadla do deficitu 2,5 miliardy eur. Deficit v obchode s Čínou dosiahol 38,4 miliardy eur. Za prvých osem mesiacov roka európsky export vzrástol len o 0,4 percenta, zatiaľ čo import až o 7,7 percenta.
Ekonóm Finax Patrik Kindl dopĺňa, že schodok obchodu EÚ s tovarom dosiahol v auguste 25,2 miliardy eur, čo je o 17,7 miliardy eur viac ako pred rokom. Importy vzrástli o 18,2 % na 228,0 miliardy eur, exporty o 9,4 % na 202,9 miliardy eur. Importy z Číny vzrástli o 19,7 % na 53,1 miliardy eur, exporty do nej len o 3,2 %. Rástol najmä dovoz strojov a vozidiel, vrátane lacnejších hybridov a elektromobilov.
Výhľad: tlak zrejme pretrvá
Podľa Kočiša zostane obchodná bilancia EÚ v najbližších mesiacoch pod tlakom. Výsledky budú závisieť od cien energetických surovín a od kondície globálneho priemyslu. Situáciu môže komplikovať aj posilnenie dolára, ktoré zdražuje dovoz surovín oceňovaných v americkej mene. Greguš nevylučuje ďalšie obchodné deficity, najmä ak ceny energií zostanú vysoké, pozitívom je však očakávanie Európskej centrálnej banky z jej septembrovej prognózy, že export eurozóny sa v nasledujúcich dvoch rokoch oživí.
Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš očakáva, že bez zásadného poklesu cien komodít sa výrazné zlepšenie nedá očakávať. Timčák hovorí skôr o vážnom varovnom signáli než o trvalom obrate – ak sa európskym výrobcom nepodarí znižovať náklady a technologicky konkurovať ázijským producentom, obchodný deficit môže pretrvávať aj po odznení energetického šoku. Kindl pripomína, že zásobníky plynu boli začiatkom októbra naplnené len na 72,4 %, takže ceny energií zostanú závislé od vývoja na Blízkom východe.
Dopady na ekonomiku
Kočiš zdôrazňuje, že samotný obchodný deficit nemusí automaticky znamenať problém – záleží na tom, ako vzniká a aká je jeho štruktúra. Ak však vzniká v dôsledku drahších dovážaných energií a slabšieho exportu, ide o nepriaznivú kombináciu: vyššie ceny energií zvyšujú náklady podnikov, znižujú ich konkurencieschopnosť a ukrajujú z kúpnej sily domácností, zatiaľ čo slabší zahraničný dopyt obmedzuje rast priemyselnej produkcie, investícií a zamestnanosti.
Greguš aj Timčák varujú pred kombináciou pomalšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie, ktorá komplikuje aj menovú politiku ECB. Timčák však pripomína, že deficit v obchode s tovarom neznamená deficit celej ekonomiky – EÚ zostáva silná v obchode so službami a jej bežný účet platobnej bilancie bol v druhom kvartáli v prebytku. Gábriš vidí riešenie v znížení závislosti od energokomodít, diverzifikácii zdrojov importov aj prepravných trás a vo vyvážených obchodných vzťahoch s Čínou.
Podľa Kindla sú nevyhnutné hĺbkové reformy na reštart európskej ekonomiky – zníženie byrokratickej záťaže či nižšie ceny vstupov. Európa sa musí postupne preorientovať z tradičného priemyselného modelu na ekonomiku založenú na moderných technológiách a inováciách. Týmto tlakom je najviac vystavené automobilové odvetvie, od ktorého je mimoriadne závislé aj Slovensko.
