Európa platí za Ukrajinu. Putinova odveta zasiahla európske firmy, Američanov šetrí

Európa platí za Ukrajinu. Putinova odveta zasiahla európske firmy, Američanov šetrí

Európa platí za podporu Ukrajiny. Putinova odveta dopadla na európske firmy, Američanov šetrí

Rusko v poslednom čase tvrdo zakročilo proti európskym spoločnostiam, čo je podľa všetkého odveta za neustálu európsku podporu Ukrajiny. Amerických firiem sa však tento tlak takmer netýka, keďže Moskva sa snaží o oteplenie obchodných vzťahov s Washingtonom.

Odkedy do Bieleho domu v januári 2025 opäť nastúpil Donald Trump, ruský prezident Vladimir Putin nariadil prevzatie kontroly nad 20 zahraničnými firmami. Z tohto počtu boli len tri napojené na USA, zatiaľ čo drvivú väčšinu tvorili európske spoločnosti.

Rusi nedávno prebrali kontrolu nad lokálnymi pobočkami švajčiarskeho potravinárskeho gigantu Nestlé, ako aj nad obchodnými reťazcami Auchan a Metro. Neskôr k nim pribudli menšie firmy z Francúzska, Nemecka, Švédska a Belgicka.

Kremeľ sa netají rozdielnym prístupom

Hovorca Dmitrij Peskov obvinil európske štáty z „nelegálneho vyvlastňovania ruského majetku“ a priamo vysvetlil rozdielny prístup: „Americká administratíva robí veľa pre to, aby priniesla mierové riešenie. Európa naopak nerobí nič, len predlžuje vojenské akcie.“

Zatiaľ čo európske firmy prichádzajú o majetky, vzťahy medzi Ruskom a Trumpovou administratívou sa výrazne zlepšujú. Americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff sa v Petrohrade stretol s Putinom, ktorý prejavil jasný záujem o obnovu ekonomických väzieb. Trump nedávno zrušil kľúčové sankcie a clá na ruský tovar, pričom USA sa dohodli s Ruskom na nákupoch nafty a diskutuje sa aj o plyne. Trumpovi vyslanci aktívne využívajú vidinu multimiliardových obchodov ako motiváciu, aby Putina dotlačili k mierovej dohode.

Pre americké firmy pôsobiace v Rusku, ktorých tam podľa odhadov zostalo okolo 300, to znamená dôležitú ochranu. Šéf Americkej obchodnej komory v Rusku Robert Agee zhrnul náladu v biznise: „My máme Trumpa a oni nie. Všetky naše nádeje sa spájajú s ním.“

Brusel varuje pred sankciami

Európska komisia označila kroky Moskvy za ekonomickú odvetu a „skryté vyvlastňovanie bez riadneho procesu“. Brusel varuje, že Rusko absolútne nie je bezpečným prostredím pre podnikanie, a upozorňuje, že na tých, ktorí z tohto zabavovania majetku budú profitovať, uvalí sankcie.

Musk zvažuje spojenie Tesly a SpaceX

Elon Musk strávil roky budovaním dvoch obrovských technologických impérií. Teraz zvažuje, že ich spojí pod jednu strechu. Na priamu otázku, či by bola fúzia Tesly a SpaceX dobrý nápad, odpovedal jasne: „Áno.“

Ide o potenciálne najväčšiu fúziu v histórii. Tesla má momentálne hodnotu zhruba 1,5 bilióna dolárov, zatiaľ čo SpaceX sa cení na 2 bilióny dolárov. Musk potvrdil, že už vznikli špeciálne komisie, ktoré tento krok posudzujú. Hoci zatiaľ nie je nič garantované a Musk situáciu prirovnal k „tancovaniu v mínovom poli“, odborníci to vidia jasne. David Nicholson z výskumnej firmy The Futurum Group tvrdí, že podľa neho je to na sto percent isté a je len otázkou času, kedy k tomu dôjde.

Tento krok by dával zmysel najmä kvôli technológiám. Spojili by sa autá, humanoidní roboti a autonómne riadenie Tesly s raketami, satelitmi a umelou inteligenciou SpaceX. Obidve firmy už teraz pracujú na podobných projektoch a zdieľajú poznatky. Mnohí veria, že toto spojenie je len ďalším dôležitým krokom k Muskovmu hlavnému životnému cieľu, ktorým je vybudovanie sebestačnej civilizácie na Marse. Symbolickým náznakom zbližovania oboch firiem bol aj nedávno predstavený futuristický Tesla Roadster, ktorý má využívať technológiu raketových trysiek práve od SpaceX.

Čo to znamená pre vodičov a akcionárov

V blízkej budúcnosti zákazníci pravdepodobne nepocítia žiadnu drastickú zmenu. Z dlhodobého hľadiska by však vzájomné prepojenie týchto pokročilých technológií mohlo priniesť ešte šikovnejšie a vybavenejšie vozidlá. Na druhej strane experti upozorňujú na jedno potenciálne riziko. V gigantickej novej firme, ktorá by sa primárne hnala za vývojom revolučnej umelej inteligencie a dobývaním vesmíru, by sa samotné osobné autá mohli časom stať len akýmsi vedľajším produktom.

Najbohatší muž sveta by si fúziou priamo nezvýšil svoj osobný majetok, no ten by sa výrazne sústredil pod jednu strechu do jedných akcií. Získal by tým predovšetkým oveľa väčšiu hlasovaciu právomoc a priamu, neobmedzenú kontrolu nad svojou dlhodobou stratégiou pre umelú inteligenciu.

O všetkom nakoniec rozhodnú akcionári. Aby fúzia vôbec prešla, musí ju schváliť minimálne polovica akcionárov Tesly. Sám Musk, ktorý sa ako šéf oboch firiem z pochopiteľných dôvodov nemôže priamo zúčastňovať na týchto diskusiách, priznal, že to bude pomerne vysoká prekážka na zdolanie. Akcionári Tesly by sa totiž museli zmieriť s tým, že zrazu budú vlastniť menší podiel v oveľa komplexnejšom a riskantnejšom podniku.