Každý štvrtý nový dôchodca pokračuje v práci
Po odchode do dôchodku naďalej pracuje takmer štvrtina Slovákov
Na Slovensku pokračuje v práci po odchode do dôchodku takmer štvrtina nových dôchodcov. Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorých 18,3 percenta čerstvých dôchodcov pokračuje v práci bez zmeny a ďalších 6,4 percenta pracuje v upravenom režime. Celkový podiel 24,7 percenta je takmer dvojnásobkom priemeru Európskej únie, ktorý dosahuje 13 percent.
Hlavným dôvodom, prečo seniori zostávajú v práci, je ich finančná situácia. Práca je pre 30,3 percenta pracujúcich dôchodcov na Slovensku finančnou nevyhnutnosťou, pre ďalších 31 percent je finančne atraktívna. To, že ich práca baví a chcú zostať produktívni, uviedlo 20,4 percenta ekonomicky aktívnych dôchodcov. Ďalších necelých desať percent oceňuje sociálne kontakty, ktoré im práca prináša.
„Slovenskí dôchodcovia tak mnohokrát zostávajú pracovať len preto, že ich k tomu núti finančná situácia. Radosť z práce je totiž u nás tretia najnižšia v celej EÚ,“ uviedol analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina. Kým na Slovensku sa z práce teší približne pätina pracujúcich dôchodcov, priemer EÚ presahuje 36 percent. V Česku dosahuje tento podiel 49 percent, v Nórsku a Dánsku viac ako 60 percent.
Nižší priemerný vek odchodu do dôchodku
Vyšší podiel pracujúcich dôchodcov na Slovensku súvisí aj s nižším priemerným vekom odchodu na penziu. Muži odchádzajú do dôchodku v priemere vo veku 60,5 roka a ženy vo veku 59,7 roka. Priemer EÚ je o 1,3 roka vyšší. Najneskôr odchádzajú do dôchodku obyvatelia Dánska a Islandu, a to vo veku nad 65 rokov. Vek odchodu do dôchodku sa postupne zvyšuje aj na Slovensku a odvíja sa od očakávanej dĺžky života.
„Ak si chce niekto penziu užívať čo najdlhšie, mal by na to myslieť skôr a na starobu si pravidelne odkladať peniaze,“ upozornil Malina.
Na budúcnosť myslia aj mladší ľudia
Podľa údajov Portu je priemerný vek slovenských klientov, ktorí si zakladajú dôchodkový účet, 40 rokov v prípade žien a 37 rokov u mužov. Takmer 11 percent vlastníkov týchto účtov je vo veku od 18 do 26 rokov. Ich podiel je vyšší než podiel klientov vo veku 54 rokov a viac, ktorých je necelých desať percent.
Podľa Malinu platí, že čím skôr človek začne investovať na dôchodok, tým nižšiu sumu si musí pravidelne odkladať. Na vytvorenie úspor vo výške približne 58-tisíc eur, ktoré by umožnili čerpať rentu 550 eur mesačne počas 15 rokov, by pri predpokladanom ročnom zhodnotení investícií osem percent musel človek začínajúci v 40 rokoch a odchádzajúci do dôchodku v 60 rokoch investovať 98 eur mesačne. Ak by začal o desať rokov skôr, stačilo by mu podľa prepočtov 39 eur mesačne.
Malina zároveň upozornil, že pri plánovaní dôchodkových úspor treba zohľadňovať infláciu a pravidelne zvyšovať odkladané sumy, napríklad po zvýšení platu.
