Izrael smeruje k voľbám po útoku Hamasu. Netanjahu rieši zlyhanie aj spor o armádu
Izrael čakajú voľby po útoku Hamasu. Netanjahu čelí otázkam o zlyhaní aj sporom o armádu
Izraelčania sa o niekoľko dní vrátia k volebným urnám v prvých parlamentných voľbách od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. V hlasovaní sa bude rozhodovať nielen o ďalšom smerovaní bezpečnostnej politiky a politickej budúcnosti Benjamina Netanjahua, ale aj o tom, ako sa štát postaví k vyšetreniu svojho zlyhania pri zabránení útoku a k rastúcemu napätiu v spoločnosti.
Mimoriadne silno zaznievajú požiadavky na zriadenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie, ktorá by mala preskúmať sériu omylov a zlyhaní umožňujúcich najkrvavejší útok v dejinách Izraela. Táto trauma naďalej formuje politiku, spoločenské nálady aj kolektívnu psychiku krajiny.
Sporné vyšetrovanie
Hlavný súper premiéra Netanjahua, bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, avizoval, že ak sa dostane k moci, nezávislý orgán zriadil. Vládny kabinet, ktorý bol pri moci aj v čase útoku, však odmieta ideu nezávislej komisie a presadzuje dvojstranícky vyšetrovací orgán s členmi vymenovanými politikmi. Opozičný líder Jair Lapid upozorňuje, že cieľom takto navrhnutého mechanizmu je skôr zbavenie zodpovedných viny než skutočné objasnenie udalostí. Premiér preniesol časť viny na bezpečnostné zložky, ktoré ho podľa jeho slov neupozornili dostatočne včas. Čelí obvineniam, že ignoroval varovania vrátane tých zo Spojených arabských emirátov na plány Hamasu na rozsiahlu operáciu. Predvolebnú kampaň ovplyvňujú aj predchádzajúce vzťahy Netanjahuovej vlády s Katarom, ktorý so súhlasom Izraela finančne podporoval Hamas a poskytuje útočisko vedeniu hnutia.
Dlhá vojna, tenké sily
Izraelská bezpečnostná doktrína dlhé desaťročia stála na kvalitnom spravodajstve, odstrašovaní a krátkych vojenských kampaniach. Udalosti po 7. októbri 2023 tento model narušili – vláda prešla na dlhodobé operácie, čo dokladá prítomnosť jednotiek v bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, na juhu Libanonu a v Sýrii. Armáda takmer denne zasahuje na okupovanom Západnom brehu Jordánu, rozbehla dve vojny proti Iránu a podniká útoky na jemenských húsíov. Takto rozptýlené nasadenie vyvoláva otázky, či je armáda schopná dlhodobo udržať operácie na viacerých frontoch. Od roku 2023 opakovane mobilizuje desiatky tisíc záložníkov, čo prináša vysoké osobné aj ekonomické náklady, a vojenskí predstavitelia upozorňujú na nedostatok personálu. Vojna v Pásme Gazy, pri ktorej podľa údajov citovaných AFP zahynulo viac než 74.000 ľudí, priniesla Izraelu ostrú kritiku a obvinenia z genocídy.
Spor o brancov
Diskusia o výnimkách pre ultraortodoxných židov v čase, keď armáde chýbajú vojaci, prerástla do širšieho zápasu o charakter Izraela. Ultraortodoxné strany presadzujú zachovanie výnimky pre mužov študujúcich v ješivách, tento postoj podporuje aj Netanjahuov Likud a pravicové koaličné subjekty. Opozícia požaduje úplné zrušenie výnimiek a avizuje, že nevstúpi do vlády s ultraortodoxnými partnermi. Eizenkot, ktorý prišiel o syna vo vojne v Pásme Gazy, obviňuje vládu, že podporuje vyhýbanie sa povinnostiam. Premiér v nedávnom rozhovore skritizoval zatýkanie ultraortodoxných mužov odmietajúcich narukovať, zároveň však trvá na tom, že tí, čo sa naplno nevenujú štúdiu Tóry, by do armády nastúpiť mali. Tesne pred rozpustením parlamentu predložila vládna koalícia balík opatrení zavádzajúcich alebo podporujúcich segregáciu mužov a žien v niektorých verejných priestoroch a prijala zákon zdôrazňujúci význam štúdia Tóry. Kritici varujú, že tieto kroky posúvajú krajinu k väčšiemu vplyvu náboženstva na verejný život a prehlbujú vnútorné delenie spoločnosti.
Náklady a nespokojnosť
Hoci verejnej debate dominuje bezpečnosť, kľúčovou témou zostáva aj ekonomická situácia. Napriek vysokému tempu hospodárskeho rastu sú obyvatelia vystavení jedným z najvyšších životných nákladov na svete. Ekonómovia upozorňujú na pretrvávajúce štrukturálne problémy – najmä nedostatok dostupného bývania, obchodné bariéry a obmedzenú konkurenciu v strategických odvetviach. Práve kombinácia bezpečnostnej neistoty, sporov o identitu a rastúcej ekonomickej záťaže bude podľa pozorovateľov rozhodovať o tom, ako izraelskí voliči rozdelia svoje hlasy.
