Sme na periférii európskeho cestovného ruchu? Čísla Eurostatu nehovoria pravdu (+grafy)

Sme na periférii európskeho cestovného ruchu? Čísla Eurostatu nehovoria pravdu (+grafy)

Sme turistická periféria Európy? Čísla Eurostatu sú neúprimné

Na jedného obyvateľa pripadá u nás v ubytovacích zariadeniach výrazne menej prenocovaní než takmer všade v únii. Údaje Eurostatu ukazujú aj to, že sme sa zatiaľ nevrátili na úroveň spred pandémie.

Turizmus v Európskej únii opäť láme rekordy. V roku 2025 zaznamenali európske ubytovacie zariadenia 3,1 miliardy prenocovaní, čo je jasný znak toho, že ľudia cestujú s čoraz väčšou chuťou. Ak sa však pozrieme na to, aký kúsok z tohto obrovského turistického koláča sa ušiel Slovensku, dôvod na oslavu mať nebudeme. Podľa najnovších údajov Eurostatu totiž naša krajina v prilákavaní hostí výrazne zaostáva.

Keď sa počet prenocovaní prepočíta na obyvateľa, Slovensko skončí takmer na konci rebríčka. Eurostat tento ukazovateľ nazýva intenzita turizmu. Zachytáva len platené ubytovanie a vyjadruje, koľko nocí pripadá v priemere na jedného stáleho obyvateľa krajiny.

Štvrtí odspodu, spolu s Poľskom

Slovensko dosiahlo v roku 2025 priemerne 2,9 prenocovania na obyvateľa. Priemer únie bol podľa Eurostatu 7,0, teda viac než dvojnásobok. Nižšiu hodnotu mali len Rumunsko (1,6), Lotyšsko (2,7) a Poľsko (2,9). Slovensko a Poľsko majú rovnakú zaokrúhlenú hodnotu, rozdiel je až na tretej desatinnej (2,875 oproti 2,868, vlastný prepočet z údajov Eurostatu).

Na opačnom konci rebríčka je Chorvátsko s 24,5 nocami na obyvateľa. Nasledujú Malta (21,7), Cyprus (19,4), Grécko (15,1) a Rakúsko (14,6). Chorvátsko má na obyvateľa vyše osemkrát viac prenocovaní než Slovensko.

Z krajín V4 má vyššiu hodnotu Česko (5,4) a Maďarsko (3,5). Poľsko je na rovnakej úrovni ako Slovensko.

Rastieme, no na úroveň spred pandémie sme sa nevrátili

Za desať rokov sa počet prenocovaní na obyvateľa na Slovensku zvýšil z 2,2 v roku 2015 na 2,9 v roku 2025, teda o 29 percent. Priemer únie rástol o 25 percent, Česko o 23, Maďarsko o 22 a Poľsko o 53 percent.

Poradie sa pritom nezmenilo. Slovensko bolo štvrté odspodu v rokoch 2015, 2019 aj 2025.

Rozdiel vidno pri porovnaní s predpandemickým rokom 2019. Vtedy pripadlo na Slovensku na obyvateľa 3,16 prenocovania, v roku 2025 už len 2,87, teda o 9 percent menej. V absolútnych číslach ide o 15,6 milióna prenocovaní oproti 17,2 milióna.

Česko a Maďarsko sa na úroveň z roku 2019 vrátili, dokonca ju obe o 1 percento prekonali. Poľsko ju prekonalo o 17 percent a priemer únie je prekonanie o 8 percent. Zo všetkých 27 členských štátov má Slovensko oproti roku 2019 najväčší pokles, za ním nasledujú Lotyšsko a Estónsko s poklesom približne o 7 percent.

Medziročne počet prenocovaní na obyvateľa na Slovensku vzrástol o 6 percent, z 2,70 na 2,87.

Chýbajú nám domáci aj zahraniční hostia

Prenocovania sa dajú rozdeliť podľa pôvodu hostí. Na Slovensku pripadlo v roku 2025 na obyvateľa 1,9 prenocovania domácich a 1 prenocovania zahraničných hostí. V priemere únie je to 3,6 a 3,4.

Zahraniční hostia tvorili na Slovensku 35 percent všetkých prenocovaní. Maďarsko aj priemer únie majú 49 percent, Česko 45 percent. Poľsko má podiel zahraničných hostí nižší (19 percent), vyrovnáva to však vyšším počtom prenocovaní domácich, 2,3 na obyvateľa.

Počet prenocovaní zahraničných hostí je oproti roku 2019 na Slovensku o 11 percent nižší, domácich o 9 percent. V únii sa medzitým počet prenocovaní zahraničných hostí zvýšil o 13 percent a domácich o 6 percent.

Údaje treba čítať opatrne. Eurostat upozorňuje, že ukazovateľ nezahŕňa druhé domovy, návštevy u príbuzných a priateľov, jednodňových návštevníkov ani menšie ubytovacie zariadenia, preto je porovnanie medzi krajinami len orientačné.