Konsolidácia zlyhala: vláda vzdala šetrenie, prišla s predvolebným rozpočtom
Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala
Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu a presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Zhodujú sa na tom poprední ekonómovia v paneli expertov. Podľa nich vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky pocítia v najbližších rokoch všetci.
Schválený rozpočet počíta s deficitom 4,94 percenta HDP a hrubý dlh sa približuje k hranici 70 percent HDP.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočet podľa odhadu RRZ zhoršuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP (880 miliónov eur), keďže navyšuje výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy. Medziročne rastie deficit o 0,4 percenta HDP (vyše miliardy eur) napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a lepšej daňovej prognóze. Oproti pôvodnému cieľu pre rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur.
Rozpočet plánuje šetrenie na investíciách oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur. Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu.
Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády; potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP (3,4 miliardy eur). V roku 2029 dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliárd eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť výdavkov tvoria sociálne transfery (25,6 miliardy eur) a mzdy vo verejnej správe (19,5 miliardy eur).
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne
Rozpočet s deficitom na úrovni 5 percent HDP sa dal očakávať. Vláda napriek zvyšovaniu daní zvyšovala aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Ide o predvolebný rozpočet s vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod – nie je tu kríza na štýl pandémie ani obrovský rast cien energií. Konsolidáciu treba spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci.
V novej daňovej prognóze analytici ministerstva financií odhadli na budúci rok vyššie daňové príjmy, ktoré by vykryli výpadok príjmov zo zrušenia dane z finančných transakcií.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Deficit 7,5 miliardy eur nevieme eliminovať bez krízy a tlaku zahraničných investorov. Štát si požičia každé ôsme euro, ktoré vyberie. Zastaviť rast dlhu nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur. Samotné zastavenie rastu dlhu bude znamenať radikálne uťahovanie opaskov.
Z účtovníctva vyplýva, že investície klesnú. Vo verejnej správe chýba priorizácia investícií na základe hodnoty za peniaze. Proces navrátenia rozpočtu do ekonomickej reality musí bolieť. Balík 3,5 miliardy eur si vyžiada transformáciu celého bloku sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu hodnotu neprinášajú.
Zosekanie 13. dôchodku na pôvodné úrovne vianočných príspevkov by výpadok dane z finančných transakcií uhradilo, no slovenská ekonomika potrebuje ďaleko viac daňových úprav, ak sa má vrátiť na mapu domácich a zahraničných investorov.
