Fico obdivuje frajerinu dvoch bezohľadných imperialistov
Fico chváli Trumpa s Putinom, tlak smeruje na Ukrajinu a EÚ
Robert Fico sa 5. novembra chystá do Ľvova na ďalšie spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Ešte v júni vyhlásil, že si želáme „stabilnú a demokratickú Ukrajinu, pretože to potrebujeme na Slovensku“.
Na východnej hranici Slovensko potrebuje suverénneho, stabilného a demokratického suseda, nie zlyhávajúci štát v područí imperialistického Ruska. Po telefonáte Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom však slovenský premiér na tento záujem akosi zabudol.
Uvoľnenie sankcií pre ruskú naftu
Trump uvoľnil sankčnú bariéru pre ruskú naftu. Rusko má dodať najprv vyše 300-tisíc ton a potom ďalšie objemy. Moskva tak dostáva nové príjmy a predovšetkým politicky cenný precedens, keďže sankčný tlak sa podstatne zmiernil bez toho, aby Putin predtým zastavil vojnu alebo urobil porovnateľný ústupok. Trumpova administratíva tvrdí, že obchod má Moskvu „zmäkčiť“ a dostať späť k rokovaciemu stolu. Zatiaľ sa tak nestalo.
Obdivuhodne pružné zásady
Robert Fico napriek tomu Trumpa a Putina označil za „frajerov“. „Kašlú na celý svet, hľadia si svoje národno-štátne záujmy,“ povedal a dal ich za vzor naivnej Európskej únii.
Keď Spojené štáty v januári vojensky zasiahli vo Venezuele a odviezli Nicolása Madura do Spojených štátov, Fico varoval pred svetom, v ktorom „každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce“. Hovoril o rozvrate medzinárodného práva a žiadal od EÚ tvrdú reakciu. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha bol ešte dôslednejší a Trumpa obvinil zo „surového amerického imperializmu“.
O deväť mesiacov robia Trump s Putinom presne to, čo Fico v januári opisoval ako nebezpečný princíp nového svetového poriadku. Z rozvratu medzinárodného práva je zrazu „frajerina“.
Piata svetová strana: tá, ktorá je výhodná
Slovenská suverénna politika na štyri svetové strany má zjavne aj piatu svetovú stranu: tú, ktorá je práve politicky výhodná. Po štyroch a pol rokoch ruskej plnoformátovej vojny sa opakuje podstatnejší vzorec správania.
V okamihu, keď Moskva stupňuje útoky na ukrajinskú energetiku a civilné ciele a v Európe rastú obavy z ruských dronových, sabotážnych a kybernetických aktivít, slovenský premiér opäť nesmeruje hlavný politický tlak na agresora, ale na Ukrajinu a Európsku úniu.
Putin svoju predstavu o „mierii“ neskrýva. Naďalej požaduje, aby Ukrajina odovzdala aj územia štyroch oblastí, ktoré ruská armáda celé neovláda, v júni odmietol ukrajinský návrh na obmedzenie útokov a teraz Kremeľ odmietol aj 60-dňové prímerie, ktoré chcel prezident Zelenskyj využiť aj na usporiadanie prezidentských volieb.
Zvláštny kruh Ficových slov
Slovenský premiér síce nehovorí vetu „Ukrajina má kapitulovať“, ale politický účinok jeho postojov ide týmto smerom. Relativizuje a ospravedlňuje ruskú agresiu, kritizuje Ukrajinu, že predlžuje vojnu tým, že sa stále bráni, od EÚ požaduje zastavenie dodávok munície a zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, víta oslabenie sankčného tlaku na Moskvu.
Za úspech označuje dohodu o dodávkach nafty do Spojených štátov, za ktorú Putin nemusel ustúpiť v ničom podstatnom. Tlak sa tak znovu presúva z agresora na napadnutú krajinu. A „mier“ sa stále viac podobá na jednostranné prijatie ruských podmienok.
Suverenitu Slovenska treba údajne chrániť pred Bruselom takmer každý deň, ale suverenita Ukrajiny prestáva byť principiálnou otázkou vo chvíli, keď podpora jej ochrany z EÚ komplikuje vzťahy vlády s Moskvou.
Spojenci sú vojnoví štváči, ale Putin je partner
Predseda slovenskej vlády sa nezdráha ostro kritizovať Ursulu von der Leyenovú, predstaviteľov Európskej komisie, ukrajinského prezidenta alebo demokraticky zvolených premiérov spojeneckých štátov. Pri Vladimirovi Putinovi je jazyk nápadne iný. Žiadne osobné ostré odsúdenie Putina za rozpútanie vojny, útoky na civilistov alebo jeho imperialistické požiadavky v premiérovom verejnom slovníku nenájdeme.
Západní politici bývajú „vojnoví štváči“, Brusel je neschopný či bezmocný, Zelenskyj podľa Fica robí kroky, ktoré vojnu predlžujú, ale Putin je partner, s ktorým treba hovoriť.
Jediné chýba Slovensko
Kanada, Ukrajina a Nórsko zorganizovali v septembri konferenciu venovanú návratu ukrajinských detí nezákonne deportovaných alebo násilne presunutých Ruskom. Toronto Pledge žiada ich „okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat“.
Na zozname podporovateľov nájdeme všetky štáty EÚ okrem Slovenska. Jediné chýba. To je osobitne pozoruhodný prejav suverenity ostať v Únii sami zo strachu pred Putinovou reakciou práve pri základnej humanitárnej požiadavke, aby boli unesené deti vrátené ich rodinám.
