Bezpečnostná rada rieši staré správy, hrozbu z Ruska ignoruje. Analytik: nebezpečný signál
Bezpečnostná rada SR rokuje o starých správach, Rusko v nich nefiguruje ako hrozba
Bezpečnostná rada SR zasadala viac ako šesť týždňov po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Hlavným dôvodom rokovania však neboli ruské hybridné útoky, ale pravidelné bezpečnostné materiály vrátane správ za roky 2024 a 2025. V týchto dokumentoch sa spomína najmä extrémizmus, Rusko ako bezpečnostná hrozba v nich však nefiguruje.
Zatiaľ čo okolité štáty v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu zvolávali mimoriadne rokovania, Slovensko tak až do dnešného dňa neurobilo. Česko zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu uskutočnilo už v lete. Poľsko pred niekoľkými dňami zvolalo mimoriadne stretnutie bezpečnostných zložiek pre podozrenie z prípravy atentátu na poľského premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.
Analytik: Problémom nie sú kapacity, ale politická vôľa
Bezpečnostný analytik Domician Zahorjan z NEST Institute upozorňuje, že Slovensko nemá problém s kapacitami na reakciu, ale s politickou vôľou. Pripomína, že Bezpečnostná rada SR sa po zmarenom útoku v Haniske zišla až viac ako šesť týždňov po incidente. Ako príklad rýchlej reakcie uvádza marec 2024, keď sa rada mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve.
Kritizuje aj oneskorené prerokúvanie bezpečnostných správ. Správa za rok 2024 sa na rokovanie dostáva takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, hoci v pripomienkovom konaní bola už v júni 2025. Podľa analytika je správa o bezpečnosti nástrojom, podľa ktorého sa štát pripravuje na hrozby, no ak sa prerokuje takmer dva roky po skončení obdobia, je už len historickým dokumentom.
Rusko zo správ zmizlo, analytik varuje pred signálom
Za ešte vážnejší problém považuje Zahorjan obsah samotných správ. Podľa neho neobsahujú návrhy nových opatrení a Rusko v nich nie je označené za bezpečnostnú hrozbu. Poukazuje tiež na to, že jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020.
Podľa analytika tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál nielen svojim spojencom v NATO a EÚ, ale aj ruským spravodajským službám. Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov.
Riešením by podľa Zahorjana malo byť obnovenie kapacít štátu na boj proti hybridným hrozbám, ktoré vláda v minulosti zrušila, a zabezpečenie reálneho fungovania výboru pre hybridné hrozby. Bezpečnostné správy by mali vznikať včas, jasne pomenúvať zdroje hrozieb a obsahovať konkrétne opatrenia. Slovensku podľa neho nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť.
EÚ sa obáva obetí hybridných útokov
Na aktuálne bezpečnostné hrozby poukazujú aj dronové útoky v Čiernom mori pri pobreží Bulharska. Za posledný týždeň sa odohrali dva podobné incidenty, pričom po útokoch 13. októbra zostáva nezvestných 11 námorníkov a ďalších desať po útoku zo 6. októbra. Kto za útokmi stojí, zatiaľ nie je známe.
Tieto incidenty vyvolávajú obavy európskych diplomatov, že ďalšia fáza hybridných útokov v Európe by mohla priniesť aj obete na životoch. Veľvyslanci všetkých 27 členských štátov sa v priebehu posledných týždňov stretli, aby diskutovali o najhoršom možnom scenári, teda rozsiahlom hybridnom útoku s viacerými obeťami. Rokovania prebiehali v obmedzenom režime, bez mobilných telefónov či asistentov diplomatov.
Ruská GRU a slovenská stopa
Na možné prepojenie hybridných útokov s Ruskom poukazujú aj nedávne zistenia nemeckých novinárov. Nemecká polícia začiatkom septembra zadržala dvoch občanov Bulharska po podpaľačskom útoku v blízkosti sídla zbrojárskej spoločnosti Rohde & Schwarz v Mníchove.
Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali byť zadržaní Bulhari súčasťou skupiny napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať práve zo Slovenska. Nemeckí vyšetrovatelia podľa medializovaných zistení spájajú túto skupinu aj s pripravovaným útokom na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove, ktorý slovenská polícia zmarila. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
