Prieskum o návšteve Roberta Fica v Moskve dopadol nepriaznivo
Prieskum: Väčšina opýtaných nesúhlasila s Ficovou cestou do Moskvy
Premiér Robert Fico sa aj tento rok ako jediný zástupca Európskej únie a NATO 9. mája vybral do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva. Počas návštevy sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorému povedal, že je mu „veľkou cťou byť v Ruskej federácii počas osláv tohto významného dňa a dátumu“.
Už počas letu vládnym špeciálom z Moskvy domov sa pustil do kritikov tejto cesty do krajiny agresora, ktorý vedie už viac ako štyri roky vojnu proti Ukrajine: „Je nepopierateľné, že sloboda a mier prišli na Slovensko z Východu. Bratislavská kaviareň sa môže roztrhnúť. Duchovní bezdomovci vysedávajúci v kaviarňach nezmenia na tejto historickej pravde nič.“
Štátna agentúra Infostat sa po návrate premiéra začiatkom júna rozhodla zistiť, ako jeho cestu vnímajú ľudia na Slovensku a v prieskume položila nasledovnú otázku: „Súhlasíte alebo nesúhlasíte s účasťou premiéra Roberta Fica na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve?“
Nebolo to po prvý raz, čo sa Infostat, ktorý spadá pod Štatistický úrad SR pod vedením exposlanca Smeru Martina Nemkyho, pýtal na politicky citlivú tému. Agentúra každý mesiac v tichosti zisťuje názory ľudí na rozmanité, často citlivé politické témy. V minulosti to bol napríklad postoj ľudí ku vládnemu splnomocnencovi Petrovi Kotlárovi a vedcom z SAV.
Viac ako tretina oslovených (35 %) s návštevou premiéra Fica v Moskve súhlasí, proti je 55 %. Prevažujúci nesúhlas umocňuje vysoký podiel jednoznačného nesúhlasu (34 %) v porovnaní s jednoznačným súhlasom (14 %). Popri možnosti určite nesúhlasím sa ďalších 21 percent opýtaných pridalo s odpoveďou skôr nesúhlasím.
Proti ceste do Moskvy boli štatisticky častejšie ľudia s vysokoškolským vzdelaním alebo so stredoškolským vzdelaním s maturitou od 18 do 49 rokov z Prešovského a Bratislavského kraja, rezidenti z miest s viac ako 2-tisíc obyvateľov, ale aj nad 100-tisíc obyvateľov. S premiérovou pracovnou cestou naopak úplne súhlasilo len 14 percent opýtaných a určite súhlasilo ďalších 21 percent respondentov. Významne častejšie si túto voľbu vybrali ľudia so základným vzdelaním, vo veku nad 65 rokov z miest od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov, občania maďarskej národnosti a obyvatelia Nitrianskeho kraja. Zvyšok opýtaných si vybral odpoveď neviem posúdiť.
Štátna agentúra vysvetľuje, že hoci sa Robert Fico napokon nezúčastnil vojenskej prehliadky, vzdal hold padlým vojakom Červenej armády a stretol sa s Vladimirom Putinom. Návšteva vyvolala kritiku v EÚ, keďže Fico bol opäť jediným lídrom vlády členskej krajiny EÚ, ktorý do Moskvy pricestoval. V rámci slovenskej politickej scény sa tak opäť prehĺbil spor medzi vládnym táborom, ktorý ju prezentoval ako prejav suverénnej zahraničnej politiky a úcty k padlým, a opozíciou, ktorá ju vnímala ako symbolické približovanie Slovenska k Putinovmu Rusku.
Pri otázke sa merali postoje aj podľa prívržencov konkrétnych politických strán. Priaznivci koaličných strán (okrem Hlasu SD) a Republiky s Alianciou s návštevou súhlasia, najviac priaznivci Smeru SD (81 %, z toho 48 % určite). Sympatizanti opozičných subjektov premiérovu návštevu odmietli, najviac ju podporili v radoch Demokratov (22 %), najmenej v radoch PS (5 %).
Keď podobný prieskum vlani robila agentúra AKO a položila otázku: „Súhlasíte s Ficovou cestou do Ruska a jeho stretnutím s Putinom?“, proti bolo spolu 50,2 percenta opýtaných, pričom možnosť vôbec nesúhlasím si vybralo až 37,4 z nich. Podporu ceste Roberta Fica za Vladimirom Putinom vtedy vyjadrilo 39 percent opýtaných a úplne za bolo 26 percent.
Výskumníci z Infostatu položili ľuďom aj otázku, či by sa mala oddeľovať pietna spomienka na obete 2. svetovej vojny od súčasnej politiky Ruska. Za oddelenie historických udalostí od súčasnosti sa vyjadrilo 60 percent opýtaných a proti bolo 28 percent. Táto otázka je jednou z mála, kde sa pri odpovedi viac-menej stotožnili priaznivci koalície aj opozície. V prípade všetkých týchto subjektov súhlasí nadpolovičná väčšina s oddelením pietnej spomienky a súčasnej politiky Ruska. Najviac v radoch Aliancie (80 %). Všetky ostatné politické subjekty sa nachádzajú v intervale 13 percentuálnych bodov, od 70 % po 57 % (Hnutie Slovensko).
Výskum robil Infostat od 1. do 5. júna 2026 technikou štandardizovaného rozhovoru. Zber dát robili anketári. Vyhodnocovalo sa napokon 1020 dotazníkov.
