Nie sme stotožnení s vlastným štátom a stále sa hľadáme, tvrdí profesor Bátora
Nie sme stotožnení s vlastným štátom a stále sa ešte hľadáme, tvrdí profesor Bátora
Profesor politológie Jozef Bátora rozoberá bezpečnostné postavenie Slovenska, spochybňovanie aliančných záväzkov v rámci NATO, ale aj mýty o národnej identite. Poukazuje na to, že ilúzie o neutralite či politike na všetky štyri svetové strany sú nebezpečným blúznením, ktoré štát vedie do izolácie. Zároveň analyzuje dvojitosť slovenskej povahy, nepochopené uhorské dedičstvo i zanedbanú pripravenosť štátnych inštitúcií na hybridné hrozby a iné krízové situácie.
„Hľadáme sa. Naša spoločnosť nie je úplne stotožnená s tým, ako funguje Slovenská republika a s tým, kto ako Slovenská republika sme,“ hovorí profesor Jozef Bátora.
Podľa neho je článok 5 NATO otázkou interpretácie a závisí od toho, či je krajina pripravená brániť sa a prispieť do spoločnej obrany aliancie. Za veľmi nebezpečné a nezodpovedné voči spojencom označuje reči, ktoré viedol predseda vlády Robert Fico, že článok 5 preňho nie je záväzný a vopred spochybňuje pripravenosť Slovenskej republiky.
Upozorňuje, že odolnosť nespočíva len v počte tankov a lietadiel, ale je založená na súdržnosti a dôvere v spoločnosti. Poukazuje na prieskumy, podľa ktorých iba 49 % občanov Slovenska je pripravených ísť brániť vlasť a len okolo 15 % by ju bránilo so zbraňou v ruke.
„Slovenská republika vznikla v roku 1993 v podstate bez toho, aby sme mali rozvinutú jednoznačnú koncepciu štátu. Odvtedy sa akosi posúvame, dva kroky vpred, jeden krok vzad. To sa nazýva muddling through a štát ostáva v procese,“ hovorí Bátora.
Pripomína, že za republiku a ideu štátu Tomáša Garrigua Masaryka sme v rokoch 1918 až 1920 bojovali. Rovnako vyzdvihuje Slovenské národné povstanie v roku 1944, ktoré bolo zásadným vojenským zdvihom a prihlásením sa k demokratickej a slobodnej časti sveta.
Bátora upozorňuje, že systematicky sa ukracujeme o vlastnú históriu a jej kľúčové časti, obzvlášť stredovekú históriu a Uhorsko ako štát. Pripomína, že celé obdobie uhorských dejín je obdobím našich dejín a po bitke pri Moháči bolo Slovenské územie jedinou časťou Uhorska, kde bola kontinuálna uhorská správa a kľúčové inštitúcie uhorského štátu.
V súvislosti s odolnosťou spoločnosti upozorňuje, že sme dezorganizovaní a nemáme premyslené, čo robiť pri výpadkoch či hybridných útokoch. Poukazuje na príklad Fínska, ktoré má v Helsinkách bunkre pre viac ľudí, než je počet obyvateľov, a sieť 300 strategických obchodov.
„Nemyslím si, že sme úplne nahí a bezbranní. Máme ozbrojené sily a do národných obranných síl sa hlási okolo 13 000 ľudí. Slovenskou charakteristickou črtou je vynachádzavosť v krízach,“ dodáva Bátora.
