Ak sa SIS prepiekol i únos, niet dôvery v štát
Odcudzenie právneho štátu a útek pred zodpovednosťou
Žijeme v dobe, kedy slová strácajú svoj význam, a jediným meradlom moci je zjavné preťahovanie sa medzi tými, ktorí majú nástroje na vykonávanie spravodlivosti, a tými, čo ulievali v krivde. Únos Michala Kováča mladšieho je prisilným pripomienkovaním, že právny štát sa vo verejných diskusiách redukuje na prázdne frázy.
Mečiar a jeho odkaz pre súčasnosť
Vladimír Mečiar, bohatý na obvinenia z manipulácií a korupcie, je symbolom, pred ktorým stojí naša spoločnosť. On, ktorý svojho času viedol slovenskú vládu, sa ukazuje ako postava z najtemnejších kapitol našich dejín. Priemerný občan dnes nemusí vedieť, čo so sebou prežil jeho predok, no to, čo prebleskuje naprieč mediálnym priestorom, je zklamání z politickej nedôveryhodnosti.
Absencia právnej zodpovednosti
Ako je možné, že páchateľom štátneho terorizmu sa riešenia nedostáva? V súčasnosti sa na vyvodenie zodpovednosti neberie ohľad, no akoby sa táto beztrestnosť stala skrytou normou – nepripúšťajúca poklesky voči verejným inštitúciám. Kde je dnešná spravodlivosť a čo sa stalo s obyčajnými ľuďmi, ktorí by v iných okolnostiach už sedeli pred súdom?
Občianska rezignácia a strach z vlády
Vladimír Mečiar uviazol v podvedomí dnešných občanov ako známy tyran, no čo sú jeho následovatelia s ich voľným správaním bez kontroly? Ak sa obava pred štátom stáva normou, je jasné, že klesáme hlboko k úpadku morálky a spravodlivosti. Otázkou zostáva, aké ešte jestvujú hodnoty právneho štátu a kde sa skryli jeho strážcovia.
Budúcnosť beznosť právneho štátu
Dnes, po tridsiatich rokoch, sa otázky vynárajú znova, ale miesto odpovedí sa spoločnosť stáva pasívnou. Zjavné vzory nečinnosti naznačujú, že občania mali dávno vstať a požadovať zmenu, no vlastná únava z beznádeje sa stáva neodmysliteľnou súčasťou charakteru národa. V akom prostredí žijeme, ak štát neurobí nič pre ochranu tých, ktorí ho potrebujú najviac?
Hľadanie zmyslu v občianskej iniciatíve
Novinárka Ľuba Lesná apeluje na nutnosť vzbudiť občiansku aktivitu a nenechať sa tlačiť do rohu. Dôvera je neoddeliteľná od každého štátu, ale keď je táto dôvera narušená, nestačí viac cenzúra moci; je potrebná pripravovať sa na to, že spravodlivosť musí byť postavená na nohy od základov. Otázky, ktorými sa musíme zaoberať, sú nielen politicky, ale predovšetkým morálne základom našich hodnôt.
Prečo ešte veríme?
V poslednej rade je otázka, prečo ešte veríme systému, ktorý funguje na hranici beztrestnosti. Prichádza čas, kedy musíme prehodnotiť, či sme ochotní ostať ticho. Potrebujeme sa postaviť za hodnoty, ktoré sme tak dlhý čas považovali za samozrejmosť. Aké dno nás ešte čaká, ak zzápasíme s entitou, ktorá nám nep brings ani prísľub zítřkov?
