Výpoveď pred dôchodkom a otec bez opatery
Výpoveď dva roky pred dôchodkom? Som v pasci, o otca sa nemá kto postarať
Stanislava by mala ísť o dva roky do dôchodku. Dnes však rieši, že možno bude musieť v práci skončiť skôr, než plánovala. Nie pre operácie, ktoré absolvovala, ani pre ďalšiu, ktorá ju ešte čaká. Dôvodom je jej 84-ročný otec, ktorý už nedokáže bývať sám.
Že sa mení, si všímala už niekoľko rokov. Otec prestal sadiť zeleninu v záhrade, nechcel chovať zvieratá, strácal záujem o dom. Jeho päť detí s ním preto začalo hovoriť o presťahovaní do domova pre seniorov, no prízvukovali mu, že tam pôjde, až keď sa tak sám rozhodne. Situácia však nabrala na obrátkach – dvakrát ho našli odpadnutého na dvore.
„Vtedy sa niečo zlomilo, prudko sa mu zhoršil zdravotný stav a začal si uvedomovať, že nemôže zostať sám. Začali sme mu vybavovať domov dôchodcov,“ opisuje 60-ročná Stanislava. Miesto v domove sa snažia získať od januára, dodnes ho nemajú. Medzičasom sa jej otcovi zhoršila starecká demencia a jeho ošetrujúca lekárka vyhodnotila, že musí byť pod nepretržitým dohľadom.
Bezvýchodisková situácia
„Sme v bezvýchodiskovej situácii. Kontaktovali sme všetky dostupné možnosti a nepochodili sme. Dokonca ani sociálna pracovníčka z nemocnice nenašla žiadne zariadenie,“ hovorí Stanislava. Zamietavé stanovisko dostali aj od súkromného zariadenia.
Stanislava pracuje v Bratislave na ekonomickom oddelení súkromnej firmy a žije sama. Za otcom by sa zrejme musela presťahovať k českým hraniciam, odísť z práce a kompletne zmeniť svoj život. Nie je jediná v podobnej situácii. Na miesto v zariadení sociálnych služieb na Slovensku aktuálne čaká takmer 15-tisíc ľudí.
Parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý by mal podľa rezortu práce pomôcť vyriešiť túto situáciu. Limit na počet klientov v zariadení sociálnych služieb stúpol zo 40 na sto ľudí. Kritici hovoria, že pobytové zariadenia sa tým menia na neosobné prevádzky.
Starostlivosť zostáva na rodinách
Na Slovensku je aktuálne viac ako 600 zariadení sociálnych služieb pre seniorov s kapacitou viac ako 21-tisíc miest. Podľa prognóz by ľudia starší ako 64 rokov mali v roku 2040 tvoriť takmer štvrtinu obyvateľstva. Do roku 2080 by ich malo pribudnúť približne 400-tisíc.
Starostlivosť o seniorov, ktorí čakajú na miesto v zariadení, často zostáva na dospelých deťoch, tie ju musia zvládnuť popri zamestnaní. „Nikdy som sa takto o dospelého človeka nestarala. Je to práca na 24 hodín, sedem dní v týždni. Neviem, ako to zvládnem – psychicky ani fyzicky,“ vysvetľuje Stanislava.
Šesťdesiatnička má za sebou dve operácie kolena a práve jej majú operovať ruku. Má štyroch mladších súrodencov, no tí majú tiež zdravotné ťažkosti alebo svoje životy, prácu a do dôchodku ešte ďalej ako ona.
Kritika veľkokapacitných zariadení
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že život seniorov nemožno budovať na predpoklade, že chýbajúce verejné služby nahradia rodinní príslušníci. „Zvýšenie maximálnej kapacity zo 40 na sto prijímateľov v jednej budove považujem za krok, ktorý môže na dlhé roky upevniť veľkokapacitný model poskytovania sociálnej služby,“ uvádza Stavrovská.
Lýdia Brichtová z platformy Sociofórum hovorí, že menšie zariadenia majú lepšie výsledky v kvalite starostlivosti aj v spokojnosti ľudí. „Vo veľkom dome sa nedá sto ľuďom najesť vtedy, keď sú hladní, ani si oddýchnuť vtedy, keď sú unavení. Vznikajú rozpisy, čakanie v rade na kúpeľňu a život podľa harmonogramu,“ uvádza.
Ministerstvo práce si za zmenou stojí. Zdôrazňuje, že žiadna členská krajina Únie nemá obmedzenie maximálnych kapacít zariadení tak nízko, ako to bolo doteraz u nás. Návrh bol podľa neho kompromisom, ktorý podporili všetci kľúčoví partneri v oblasti poskytovania sociálnych služieb.
Anna Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb pripomína, že najdrahšou službou pre seniorov je nepretržitá starostlivosť. „Ak chcete zabezpečiť finančnú stabilitu a trvalú udržateľnosť, minimum je sto klientov,“ vysvetľuje.
Komisárka Stavrovská považuje za dôležité, aby ľudia dostali na výber. „Cieľom sociálnych služieb má byť aj to, aby každý človek dostal potrebnú pomoc včas a mohol zostať v prostredí, ktoré si sám zvolí, s podporou, ktorá rešpektuje jeho potreby a dôstojnosť,“ uvádza.
