Slovensko bude potrebovať o dve tretiny viac elektriny. Odkiaľ ju vezme?
Slovensko bude potrebovať o dve tretiny viac elektriny
Slovensko by v roku 2050 mohlo potrebovať o dve tretiny viac elektriny než dnes. Elektrina bude postupne nahrádzať plyn a ropu vo vykurovaní, doprave aj v priemysle – tepelné čerpadlo namiesto plynového kotla, elektromobil namiesto naftového motora, elektrina namiesto koksu v oceliarni.
Na tento trend reaguje nový Akčný plán elektrifikácie Európskej komisie. Cieľom je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie v EÚ – z dnešných 23 percent na 46 percent. Pre Slovensko je to otázka budúcej konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti.
Rast spotreby a strategický záujem
Podľa analytikov Útvaru hodnoty za peniaze by Slovensko do roku 2050 mohlo ročne spotrebovať až 45 terawatthodín elektriny. Vlani to bolo približne 27,3 TWh. Dopyt vzrastie aj v priemysle, napríklad pri výrobe ocele, a pri výrobe vodíka elektrolýzou.
Európa za závislosť od dovážaných fosílnych palív platí vyššími a nestabilnými cenami. Strategickým záujmom je preto energetická nezávislosť: viac domácich čistých zdrojov, lepšie prepojenia a siete, úspory energie a elektrifikácia. Turecko, ktoré v novembri hostí klimatickú konferenciu COP31, presadzuje globálny cieľ zvýšiť do roku 2035 podiel elektriny na konečnej spotrebe energie na 35 percent.
Najväčším odberateľom elektriny na Slovensku je priemysel, ktorý spotrebuje takmer polovicu všetkej elektriny v krajine. Práve v priemysle sa rozhodne, či elektrifikácia uspeje.
Paradox lacného jadra a drahej elektriny
Slovensko vyrába väčšinu svojej elektriny z bezemisných zdrojov – vlani pochádzalo viac ako 64 percent z jadra, ďalších takmer 20 percent z obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu elektrina pre domácnosti aj podniky nepatrí medzi najlacnejšie v Európe.
Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu, kde cenu často určuje posledný potrebný zdroj na pokrytie dopytu – a tým bývajú plynové elektrárne. Kým Európa zostáva závislá od dovozu zemného plynu, jeho cena sa premieta aj do cien elektriny vyrábanej z jadra či obnoviteľných zdrojov.
Ján Karaba zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky poukazuje na ďalší paradox: vo viacerých krajinách vrátane Slovenska je elektrina po započítaní daní a poplatkov za jednotku energie drahšia než zemný plyn. Domácnosti aj podniky tak dostávajú opačný cenový signál.
Komisia preto navrhuje umožniť členským štátom znížiť sieťové poplatky a dane na elektrinu, vyzýva na nižšiu DPH na tepelné čerpadlá a elektromobily a na postupné rušenie dotácií fosílnych palív. Počíta aj s dlhodobými kontraktmi na elektrinu a rýchlejším pripájaním do siete. Pomoc domácnostiam a firmám má byť dočasná a cielená.
Veterná energia 20 rokov chýba
Slovensko má dnes inštalované len približne štyri megawatty veternej kapacity a za posledných dvadsať rokov tu nevyrástla ani jedna nová veterná elektráreň. SAPI upozorňuje, že ak sa bariéry pre obnoviteľné zdroje neodstránia, Slovensko sa po roku 2030 môže stať závislé od dovozu elektriny.
Jadro bude aj naďalej dôležitou súčasťou energetického mixu. Samo osebe však rastúci dopyt nepokryje – aj analytici ministerstva financií upozorňujú, že nový jadrový zdroj nebude stačiť. Slovensko by preto nemalo stavať len na jednu kartu.
Rozhodne sa doma
Dlhodobo sa oplatí venovať aj malým modulárnym reaktorom, no v najbližších rokoch môžu najrýchlejšie pribúdať najmä obnoviteľné zdroje. Rovnako dôležité budú siete, akumulácia a úspory energie.
Európska únia dnes vyrába približne 70 percent elektriny z domácich čistých zdrojov. Otázkou už nie je, či elektrifikovať, ale ako tento prechod zvládnuť tak, aby priniesol lacnejšiu a bezpečnejšiu energiu. Odpoveď pre Slovensko bude závisieť od toho, či odstránime prekážky pre lacné domáce zdroje, zrýchlime pripájanie nových kapacít, posilníme siete a prestaneme elektrinu daňovo znevýhodňovať voči fosílnym palivám.
