Slovensko posilňuje vzťahy s Bieloruskom, o kľúčovú surovinu má záujem aj Trump
Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom, no podľa analytika Pavla Havlíčka sa krajina od Ruska odkloniť nemôže. Na jednej strane sa podieľa na hybridnej vojne pomocou balónov nad litovským územím či vyvolaním utečeneckej krízy na hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom. Na strane druhej sa snaží zbližovať so Západom.
Zlom prišiel na minulotýždňovom Valnom zhromaždení OSN. Bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov sa tam stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom, ktorý to sám zdieľal na sociálnych sieťach. Cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029. Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou.
O väčšie prekvapenie sa postaral poľský minister zahraničia Radosław Sikorski, známy ostrým vystupovaním proti bieloruskému a ruskému režimu. Stretnutie Ryžankova so Sikorskim sa uskutočnilo prvýkrát približne po dekáde medzi poľským a bieloruským ministrom zahraničia. Sikorski po rokovaní povedal, že hovoriť o prelome by bolo príliš silné, no Minsk podľa neho ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
To, že Západ pred Bieloruskom nezatvára dvere, ukazujú aj minulotýždňové výroky Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva práve z Bieloruska. Jedným z dôvodov je aj súčasná obchodná vojna medzi Kanadou a USA.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí pre Aktuality.sk Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO), ktorý sa venuje východnej Európe, Rusku a Ukrajine.
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku v poslednom období do určitej miery mení. Viditeľné je to najmä pri Poľsku a Litve, teda krajinách, ktoré patria medzi najväčších kritikov Lukašenkovho režimu. Slovensko má v tomto smere trochu inú pozíciu, keďže už v minulosti usilovalo o ekonomickú spoluprácu.
Havlíček upozorňuje, že samotný Minsk sa v poslednom období snaží svojim susedom ponúknuť priestor na čiastočné obnovenie komunikácie. Aj keď je Bielorusko aktuálne silno viazané na Rusko, vzťah Alexandra Lukašenka a Vladimira Putina nie je bezproblémový. „To zovretie zo strany Ruska je Lukašenkovi a diktátorskému režimu pomerne nepríjemné, práve pretože ono v niektorých oblastiach je úplne obmedzujúce a dominujúce. A najmä, pokiaľ sa bavíme o oblasti bezpečnosti,“ hovorí Havlíček.
Exilová bieloruská opozícia na čele so Sviatlanou Cichanovskou opakovane upozorňuje na riziko, že Rusko môže opäť využiť bieloruské územie, logistiku a infraštruktúru na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni prekvapil vyhlásením, že tento krok neplánuje, a ospravedlnil sa za niektoré svoje predchádzajúce výroky ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Postupné obnovovanie kontaktov otvára otázku, či sa európske krajiny nezačínajú Bielorusku približovať príliš rýchlo. Havlíček si to zatiaľ nemyslí, najmä v prípade Poľska a Litvy. „Plnohodnotná normalizácia vzťahov je vlastne neprípustná a nie je na mieste,“ hovorí. Za dôležité považuje aj to, že Poľsko naďalej hostí bieloruskú opozíciu na čele so Sviatlanou Cichanovskou.
Do postupného uvoľňovania vzťahov s Bieloruskom vstupujú aj Spojené štáty. Podľa Havlíčka nejde o úplné prekvapenie, diskusie v pozadí bežia už niekoľko posledných mesiacov. Bieloruský potaš je významnou komoditou pre globálnu ekonomiku a Spojené štáty pri ňom sledujú aj vlastné ekonomické záujmy.
Havlíček však upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno úplne zamieňať. Kým USA nemajú s Bieloruskom spoločnú hranicu a priamo nečelia napríklad hybridnej vojne, Poľsko, Litva či Lotyšsko sú v úplne inej bezpečnostnej situácii. „Tie faktory, prečo je Bielorusko sankcionované, prečo je takto izolované aj z medzinárodnej ekonomiky, sa z európskeho pohľadu nezmenili,“ vysvetľuje Havlíček. „Dnes nie je preto dobrá chvíľa tie sankcie zmierňovať a meniť v tomto európsku pozíciu,“ dodáva.
