Nové krajiny EÚ bez veta? Brusel chystá bič na štáty ako Maďarsko
Nováčikovia v EÚ bez práva veta? Brusel chystá mechanizmy proti krajinám, ktoré by napodobnili Maďarsko
Európska únia zrýchľuje rozširovanie pod tlakom Ruska, Číny a Spojených štátov. Po prvýkrát v histórii dostanú najsľubnejší kandidáti jasné termíny a harmonogramy. Zároveň Brusel pripravuje poistky, aby sa nezopakoval maďarský scenár.
Predstavitelia Európskej komisie finalizujú cielené harmonogramy pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidátom načrtnú, kedy a za akých podmienok uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre. Ak splnia domáce úlohy, Únia ich prijme.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala tento prístup v správe o stave Únie. Zoznam krajín zostane selektívny. Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina si na výsady počkajú. Gruzínsko, Turecko a Srbsko uviazli na mŕtvom bode pre obavy z úpadku demokracie.
Lídri Francúzska, Nemecka či Holandska sú pri prijímaní nových krajín opatrní pre frustráciu z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či pomoci Ukrajine, kým mu Brusel nezmrazil vyše 10 miliárd eur z eurofondov.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť,“ uviedla v Luxemburgu pri otváraní rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom.
Nové záchranné brzdy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva vrátane práva veta. Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013.
Dokument o pred-rozširovacej politike navrhuje postupné začleňovanie. Krajiny by získavali prístup k ekonomickým benefitom ako odmenu za čiastkové reformy. Fázovanú integráciu podporujú nemecký kancelár Friedrich Merz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Témou októbrového samitu lídrov EÚ bude rozširovanie, vnútorné reformy, rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, migrácia a európska obrana. Brusel sa obracia aj ku Kanade. Von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút prvého pridruženého člena EÚ.
Islanďania v referende tesne odmietli návrat k prístupovým rokovaniam. Kým pre chudobnejšie štáty na východe je EÚ synonymom bezpečnosti, pre Island s výhodami Európskeho hospodárskeho priestoru je to inak. Vzdanie sa kontroly nad rybolovnými vodami im za to nestojí.
