Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania môžu onedlho priniesť výsledok

Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania onedlho môžu priniesť výsledok

Po letnej politickej prestávke sa vracia téma opozičného spájania. Už nejde len o politologické úvahy – za zatvorenými dverami sa naozaj tvorí opozičná koalícia, ktorá by mohla spoločne kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách.

Veľmi intenzívne rokujú Progresívne Slovensko (PS) a strana Demokrati. Hoci Michal Šimečka a Jaroslav Naď komunikujú tému spájania opatrne, podarilo sa spojiť s vysokopostavenými predstaviteľmi oboch strán. Obe sú prekvapené, ako hladko rokovania prebiehajú. Hovoria už aj o spoločných programových prioritách či menách na kandidátnej listine.

Dostali košom od všetkých

PS sa od nového roka netajilo snahou vytvoriť „archu“, na ktorú by vzalo iné opozičné strany s cieľom poraziť Roberta Fica. Od biblického pomenovania upustili, od plánu spojiť sa pred voľbami v roku 2027 nie. Pred letom však odmietli spoluprácu s PS jeho najbližší spojenci – SaS aj KDH. Obe strany tvrdia, že do volieb pôjdu samostatne. Negatívnu odpoveď dostalo PS aj od Maďarskej aliancie, ktorej republiková rada v júni rozhodla o vlastnej kandidátke, no s PS rokuje o možnej povolebnej spolupráci.

Podobne to vyzeralo u Demokratov, ktorí sa rozhodli, že sa s nikým spájať nebudú. Vo rozhodnutí si však nechali pootvorené dvierka na vytvorenie volebnej koalície s PS. Práve na tom sa podľa informácií intenzívne pracuje.

V rozhovore to potvrdil predseda Demokratov Jaroslav Naď. „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne,“ uviedol s tým, že s PS už diskutujú o konkrétnych programových prienikoch.

Kde by mohli nabúrať

Obe strany potvrdili, že rokovania idú dobre a zatiaľ nenašli prekážku, ktorá by bránila spoločnému kandidovaniu. Dôkazom je, že ani jeden z lídrov sa do rokovaní nemusel zapojiť. Naď ani Šimečka sa debát nezúčastňujú a fungujú len ako „odvolací orgán“, ktorý by rozhodol pri nezhodách vyjednávacích tímov. Doteraz sa na nich nikto nemusel obrátiť.

Obe strany však zdôrazňujú slovo „zatiaľ“. Hoci hovoria o hladkých rokoch, sú opatrní, či sa spojenie podarí. Nevedia povedať, kedy by sa mohlo uzavrieť. Dôležitým termínom je koniec tohto roka.

Rokuje sa o programovom prieniku. Strany chcú mať vyjasnené najdôležitejšie otázky pred spojením. Zhodu majú v otázkach právneho štátu či zahraničnej politiky. Čakajú ich debaty o ekonomike a „kultúrno-etických témach“. Práve pri týchto by mohli naraziť.

Demokrati sú stredopravá konzervatívna strana, ktorú reprezentuje aj bývalý premiér Eduard Heger. PS vznikalo ako stredoľavá strana, no príchodmi Ivana Korčoka či Ľudovíta Odóra sa posunulo do stredu. Demokrati sa obávajú napríklad reakcie PS na ich plán zaviesť rovnú daň na úrovni 17 percent. Podľa predstaviteľa PS by mali tieto prekážky spoločné rokovania prekonať.

Demokrati majú pri kandidátke svoje predstavy

Strany už riešia aj mená na kandidátku. Jaroslav Naď vylúčil špekulácie, že sa rokovania zasekli na požiadavke Demokratov o každé druhé miesto na kandidátke. „Sú to výmysly,“ komentoval.

Cieľom Demokratov je, aby sa po voľbách mohli s PS rozdeliť a vytvoriť si vlastný klub. Na to potrebujú aspoň osem zástupcov v Národnej rade. Prebieha aj výmena informácií o hospodárení strán. „Nie je to nejaká kontrola financií, ale je prirodzené, že sa tam snaží byť nejaká transparentnosť,“ uviedol predstaviteľ Demokratov.

Veria si aj na viac ako 25 percent?

Demokrati a PS si od spojenia sľubujú aspoň takú podporu, akú by dnes dal súčet ich preferencií. PS má približne 20 percent, Demokrati približne 5. Ich „výtlak“ by mohol byť na úrovni 25 percent.

Dúfajú aj v „efekt snehovej gule“ – že sa ich koalícia stane hlavnou voľbou pre ľudí, ktorí nechcú vládu Roberta Fica. Podobne sa to podarilo strane Spolu v Českej republike v roku 2021, keď subjekt z troch strán porazil Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent.

Denník N v októbri minulého roka meral, ako by ľudia vnímali spojenie opozičných strán. Dvojkoalíciu PS a Demokratov by volilo necelých 23 percent ľudí, teda len o málo viac, ako by malo PS samostatne. Meranie teoretických koalícií je však náročné a nemusí byť presné.

Nebudeme čakať na veľký „big bang“

Demokrati a PS nečakajú s rokovaniami na iné opozičné strany. „Nebudeme čakať na veľký ‚big bang‘, že oznámime vznik jednej veľkej koalície. Rokovania budú postupné,“ uviedol jeden z nemenovaných zdrojov. Podľa neho nie je vylúčené, že by sa v budúcnosti do koalície zapojili aj strany, ktoré spojenie doteraz odmietajú – SaS, maďarská Aliancia či KDH.