Takmer každý zvládne základy počítania, no pokročilú matematiku už ovláda len málokto
Základné počty ovláda takmer každý, zložitú matematiku už takmer nikto
Sčítať, odčítať či počítať percentá zvládame takmer všetci a mnohí denne. Stačí však pridať trochu zložitosti a používanie matematiky prudko klesá. Ukazuje to nový online prieskum na vzorke 1 004 respondentov, ktorý pre neziskovú organizáciu Indícia vypracovala agentúra NMS Market Research Slovakia.
Základnú aritmetiku používa denne 48,8 % ľudí a aspoň príležitostne k nej siaha až 88,9 % populácie. Akonáhle však pribudne zložitosť, čísla sa prepadávajú: algebru a vzorce nepoužíva nikdy 61,6 % opýtaných a k funkciám či deriváciám sa nikdy nevráti 72,7 % ľudí – denne sa im venuje len necelé 3 % populácie. Podobne prudko klesá aj práca s tabuľkami a dátami: denne s nimi pracuje len 12,1 % ľudí, zatiaľ čo 35,2 % s nimi nepracuje nikdy.
Čo nám dala matematika do života?
Na túto otázku odpovedalo len 49,3 % ľudí, že im dala konkrétne počtárske zručnosti, ktoré denne používajú. 31,5 % si z hodín matematiky odnieslo logické a štruktúrované myslenie, 14,4 % systematickosť a vytrvalosť, 10 % schopnosť abstraktne uvažovať. A takmer každý ôsmy človek (12,7 %) si myslí, že mu nepomohla v ničom podstatnom.
Prof. Ladislav Kvasz, teoretik didaktiky matematiky, Univerzita Karlova v Prahe hovorí: „Zmyslom učenia sa matematiky je rozvoj myslenia. To, čo sa často označuje pojmom kritické myslenie, je kritický postoj k dátam. Kritické myslenie je proste matematika. Po 6 rokoch fašizmu a 40 rokoch komunizmu sa z vyučovania matematiky kritické myslenie vytratilo, ale v zásade to je podstata matematiky – vedieť, kedy niečo platí, a prečo, a kedy to neplatí, a prečo.“
Na scénu nastupuje umelá inteligencia
Najpoužívanejšou pomôckou pri počítaní zostáva kalkulačka (72,0 %). Čoraz viac sa však presadzuje aj umelá inteligencia: nástroje typu ChatGPT na matematické či dátové problémy už vyskúšal každý piaty Slovák (19,6 %), medzi mladými vo veku 18 až 24 rokov je to až 39 %, teda takmer dvojnásobok priemeru.
Prof. Ivan Kalaš z Katedry didaktiky matematiky, fyziky a informatiky, FMFI UK v Bratislave hovorí: „Neregulovaný nástup AI znamená pre naše školy obrovskú pascu. AI stále lepšie zdolávajú úlohy, ktoré doposiaľ vyžadovali našu intelektuálnu námahu a ktorých riešenie nám prinášalo radosť. Poslanie vzdelávania je okrem iného aj rozvíjať v žiakoch radosť z poznávania a z premýšľania. Nesmieme dovoliť, aby žiaci o tieto úžasné momenty prišli.“
1 200 hodín matematiky za deväť rokov – a čo za ne Slovensko dostáva
Základná škola venuje matematike viac ako 1 200 vyučovacích hodín. Má zmysel venovať sa toľko hodín niečomu, čo si potom väčšina ľudí myslí, že nevyužíva? Prof. Kvasz odpovedá: „Ja si myslím, že v zásade to, čo vždy, teda argumenty – prečo niečo platí, čo sa stane, keď zmením predpoklady, dá sa to zovšeobecniť?“
Peter Halák, riaditeľ Indície, dopĺňa: „To, že máme pocit, že matematiku nepoužívame, je spôsobené skôr formou učenia ako obsahom daného predmetu. Aj preto Indícia šíri na školy Hejného metódu vyučovania matematiky, ktorá neučí deti memorovať vzorce a počítať na rýchlosť, ale naopak rozvíja v nich schopnosť riešiť problémy, spolupracovať, argumentovať, poučiť sa z chyby – a to riešime v živote všetci denne.“
Ako sa investícia 1 200 hodín premieta do výsledkov?
Podľa najnovšieho testovania PISA 2025 sú slovenskí žiaci v matematike máličko nad priemerom krajín OECD. Samotné slovenské skóre sa pritom oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenilo (+5 bodov) – nad priemer sme sa dostali najmä preto, že priemer OECD medzičasom klesol. Do rizikovej skupiny bez základných zručností patrí 32,2 % žiakov, do skupiny najúspešnejších 9,1 %.
Diskusia bude pokračovať na konferencii Eduforum
Otázku – akú matematiku vlastne potrebujeme v ére počítačov a umelej inteligencie – roky otvára britský matematik a vizionár Conrad Wolfram, ktorý presadzuje, aby školy učili menej ručného počítania a viac uvažovania nad dátami a problémami. Wolfram bude jedným z hostí konferencie Eduforum, ktorá sa uskutoční 8. októbra 2026 v Grand Hoteli River Park v Bratislave.
Vystúpi tu so svojou prednáškou a zároveň bude viesť interaktívnu diskusiu s účastníkmi konferencie, ktorej sa zúčastnia aj profesori Kvasz a Kalaš a učiteľka matematiky a lektorka Hejného metódy Lucia Finková.
