Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. No zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd.
Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne vám prerastie cez hlavu. A ak nie, máte celkom slušnú šancu, že sa aspoň strápnite. Tento text mal byť pôvodne iba o najzbytočnejšej telenovele, na ktorú sa premenila výmena ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek.
Robert Fico za ním pred týždňom žialil tak, ako keby mal Andrejovi Dankovi obetovať svojho jediného syna, niektorí komentátori už tvrdia, že Taraba najlepšie spĺňa Ficovu predstavu o jeho nástupcovi, minister zas označil svojho možného nástupcu Filipa Kuffu za „závadovú osobu“ a Kuffa najnovšie tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral.
Problém pre Danka, nie pre Fica
Chápeme, prečo všetci zrazu v Tarabovi vidia kľúčovú postavu jesene. Budúci bývalý minister trúsi reči o tom, že po jeho návrate do parlamentu bude mať koalícia fakticky 77 hlasov, ale reálne ich bude ešte menej. Taraba využíva situáciu a zvyšuje svoju politickú cenu.
Premiér bude jeho hlas potrebovať najmä na rozpočet, no ak Fico už úplne nerezignoval na domácu politiku, buď má jeho podporu už zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať.
Ani premiér nechce riskovať
Taraba sa musí správať racionálne. Nestabilné parlamentné počty môžu byť pri rozpočte Ficovým najmenším problémom. Ak by rozpočet neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery jeho vláde aj bez toho, aby o tom dal hlasovať.
Momentálne však nie je isté ani to, či budú Taraba a spol. môcť vôbec zdvihnúť ruky za návrh, ktorý do Národnej rady pošle vláda. Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter má pravdu, že vyrovnaný rozpočet je formalita. No má smolu, že je to formalita predpísaná ústavným zákonom.
Ak predpokladáme, že vláda necúvne a predloží deficitný rozpočet a opozícia necúvne a napadne ho ako protiústavný, dôležité bude, aby ho Ústavný súd neškrtol a neuvrhol krajinu vo volebnom roku do rozpočtového provizória.
Vládny vlk sýty, ústavná ovca celá
Ústavný súd by tým z vlády sňal politickú zodpovednosť za predloženie nereálneho rozpočtu. Navyše, poznáme zdržanlivosť súčasných košických sudcov pri zasahovaní do právomocí Národnej rady.
V tom istom judikáte výslovne konštatovali, že Ústavný súd nemôže posudzovať „reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu“. Veríme, že by poslancom aj tentoraz vytvorili dostatočný priestor, aby schválili deficitný rozpočet, s ktorým bude koalícia spokojná.
Neriešiteľný Ficov problém
Aj tretí problém, ktorý nechal zájsť priďaleko, súvisí s rozpočtom. Už sme tu mali politickú stránku, teda rozkladajúcu sa koalíciu a kľúčový hlas Tomáša Tarabu. Právnou stránkou je pravdepodobný zásah Ústavného súdu, a tak zostáva už len ekonomický aspekt. Tým je ďalšia telenovela, tentoraz okolo transakčnej dane.
Raz bola nezrušiteľná, potom vydal premiér príkaz na jej zrušenie a ešte sa nám vysmial, že očakáva nebývalý ekonomický rast, a teraz sa zas rušiť nebude, lebo výpadok príjmov nemajú čím vykryť.
Ak bola doteraz daň z finančných transakcií symbolom všetkého, čo robí štvrtá Ficova vláda v ekonomike zle, teraz je aj symbolom toho, že vláde je všetko jedno. Koalícia nedokáže zladiť svoj vnútorný rozpad, svoju neschopnosť riadiť fiškálnu politiku, potrebu konsolidovať a požiadavky predvolebného roka.
No predsa len to má širší rozmer. Ako poznamenal emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bez právneho štátu nie je ani ekonomický rast, lebo na ten je nevyhnutne potrebná predvídateľnosť a právna istota.
Právny štát totiž oslabuje, spochybňuje alebo aspoň ignoruje zámerne, programovo a najmä úspešne. Musíme teda poopraviť východisko tohto komentára: Ficove tri problémy, ktoré sa mu riešiť nechce, sú len dôsledkom problému, ktorý riešiť nedokáže: toho, že táto koalícia vôbec vznikla a stále nejakým zázrakom funguje aspoň tak, aby sa mohla tváriť, že riadi štát.
