Polícia preveruje Eštokovu cestu na F1, únosca Sone dostal trest, dlh nás vyjde draho
Polícia znovu rieši cestu Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1
Prípad súkromnej cesty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1 v Abú Zabí sa znovu vracia do pozornosti polície. Trestné oznámenie podané Nadáciou Zastavme korupciu bolo síce už viackrát odmietnuté, no teraz sa rieši námietka zaujatosti vyšetrovateľa, ktorý prípad posudzoval.
Dôvodom sú pochybnosti o jeho nestrannosti pre rodinné väzby na nomináciu v pološtátnej firme. Jadrom podozrení zostáva spôsob financovania cesty. Minister aj jeho partnerka tvrdili, že dovolenku platili z vlastných úspor v hotovosti, pričom za letenky v hodnote viac než 12-tisíc eur a neskôr aj za luxusný hotel v Dubaji mali zaplatiť v keši.
Neskôr sa navyše ukázalo, že letenky uhradili až po návrate, čo vyvolalo ďalšie otázky o transparentnosti celej transakcie. Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že vyšetrovanie nebolo dôsledné a že neboli preverované všetky základné okolnosti vrátane pôvodu peňazí. Ak prokurátor uzná námietku zaujatosti, prípad môže dostať iný vyšetrovateľ.
Únosca študentky Sone spoznal trest
Súd uznal bývalého záchranára Iva Petráša vinným v prípade únosu a omámenia študentky Sone. Za sexuálne násilie a obmedzovanie osobnej slobody dostal trest 17 rokov a šesť mesiacov väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Poškodenej zároveň priznal nemajetkovú ujmu vo výške 100-tisíc eur, pričom rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Podľa súdu malo Petrášovo konanie znaky pripravenosti a odborní znalci ho označili za premyslené, predátorské a ľstivé. Súd neakceptoval jeho obhajobu, že si okolnosti nepamätá, a zdôraznil, že ako zdravotník presne vedel, aké účinky majú podané lieky.
Študentku uniesol v Petržalke, odviezol do bytu v Pezinku a počas približne 25 hodín jej opakovane aplikoval utlmovacie látky. Prípad sa mohol skončiť úplne inak, keďže pôvodne bolo stíhanie zastavené pre nepríčetnosť na základe psychiatrického posudku. Zvrat nastal až po upozorneniach ďalších lekárov a po zásahu Ústavného súdu, ktorý konštatoval porušenie práv poškodenej.
Štátny dlh nás môže vyjsť draho
Rastúce výnosy štátnych dlhopisov znamenajú, že krajiny si požičiavajú čoraz drahšie, a Slovensko nie je výnimkou. Odborníci upozorňujú, že za tým stoja viaceré faktory vrátane vysokých vládnych dlhov, pretrvávajúcej inflácie, geopolitického napätia či konkurencie zo strany veľkých firiem, ktoré tiež emitujú atraktívne dlhopisy. Trhy tak od štátov žiadajú vyššiu rizikovú prirážku.
Slovensko zatiaľ s predajom dlhopisov zásadný problém nemalo, no experti upozorňujú na zraniteľnosť krajiny. Verejný dlh má bez ďalších opatrení podľa odhadov rásť a konsolidácia neprináša očakávané výsledky. Navyše približne 60 percent slovenských dlhopisov držia zahraniční investori, ktorí bývajú pri krízach citlivejší a môžu z trhu odísť rýchlejšie.
Drahšie financovanie má priamy dopad na štátny rozpočet. Ak si štát požičia o jeden percentuálny bod drahšie, pri objeme 10 miliárd eur ho to stojí asi 100 miliónov eur ročne navyše. Tieto peniaze potom chýbajú v zdravotníctve, školstve, vede či sociálnej starostlivosti, pričom sekundárne sa môžu predražovať aj úvery pre firmy a domácnosti.
