Dlhová pasca sa otvára. Štát stráca stámilióny, zaplatia to zdravotníctvo a školy

Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách

Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Stojí za tým viacero faktorov, súvisí to aj s umelou inteligenciou. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka prekročil trojpercentnú hranicu a nachádza sa na vyššej úrovni, akú dosiahol po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Analytik J&T banky Stanislav Pánis upozorňuje, že v Spojených štátoch vidíme najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. „Ceny amerických štátnych dlhopisov sa nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov, čo predstavuje najdlhší nominálny drawdown od začiatku dostupných historických štatistík,“ komentuje situáciu.

Bitka o peniaze s veľkými firmami

Analytik ČSOB Marek Gábriš menuje viacero faktorov rastu výnosov: rast dlhu viacerých krajín, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám spojeným s AI a výdavkami na obranu, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a nárast úrokových sadzieb.

Odborník Finaxu Ján Tonka priblížil, že veľké technologické firmy financujú dátové centrá a rozvoj AI dlhopismi. „Kým USA majú rating AA+, Microsoft a Johnson & Johnson si udržali AAA. Štát preto už automaticky nemôžeme považovať za spoľahlivejšieho dlžníka než úspešnú nadnárodnú firmu,“ všíma si Tonka.

Štát zatiaľ problém nemal

Európska komisia očakáva rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. „Znižovanie schodku komplikuje slabý rast ekonomiky aj starnutie obyvateľstva,“ hodnotí Tonka. Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok. Rizikové prirážky Slovenska klesli na približne polovičnú úroveň oproti 120 bázickým bodom z leta 2024.

Gábriš upozorňuje, že podiel zahraničných investorov na slovenských dlhopisoch je asi 60 percent. „Pri prípadnej kríze spravidla bývajú nervóznejší a rýchlejšie opúšťajú trh,“ priblížil.

Úroky ukrajujú z rozpočtu

Náklady na dlh sa blížia k dvojnásobku jedného percenta HDP. Pri pôžičke 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie ide o 100 miliónov eur ročne navyše. „Čím viac budeme musieť platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu,“ vyjadril obavy Pánis.

Časovaná bomba v Európe

Pánis opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej dlhovej krízy. Čelí pomalému rastu pri schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer 120 percent ekonomiky. Tonka vyzdvihuje členstvo Slovenska v eurozóne, ktorá má nástroje na upokojenie trhov. „Môžu pomôcť upokojiť trhy, ak panika vytlačí výnosy na úrovne, ktoré nezodpovedajú hospodáreniu krajiny,“ uzatvára.