Horúčavy potichu zabíjajú. Spoliehať sa len na klimatizáciu je slepá ulička (názor Dušana Chreneka)
Horúčavy zabíjajú potichu. Spoliehať sa len na klimatizáciu je slepá ulička
Letné horúčavy v Košiciach zažívajú svoj vrchol, pričom mnohí obyvatelia sledujú predpoveď počasia s nervozitou. Prvá polovica roka 2026 už priniesla dva silné prílivy horúčav, pričom teploty vystúpili až na 41 °C, zasahujúc okolo sto miliónov ľudí a spôsobujúc historické rekordy v mnohých mestách. Tieto vlny horúčav nie sú iba výnimočné javy, ale čoraz bežnejší fenomén, na ktorý sa musíme pripraviť, aj na Slovensku. Európa sa otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný kontinent, prekračujúc dvojnásobok globálneho priemeru v rýchlosti tohto otepľovania.
Vedci z renomovaných inštitúcií, vrátane Európskej klimatickej služby Copernicus, NASA a NOAA, nezávisle merajú teploty a dospievajú k rovnakým záverom. Až 23 z 30 najintenzívnejších vĺn horúčav od roku 1950 sa uskutočnilo po roku 2000, čo naznačuje jednoznačný trend, ktorý by nemal byť ignorovaný.
Najsmrteľnejšie počasie a jeho ignorovanie
Extrémne počasie si mnohí spájajú s búrkami, záplavami alebo lesnými požiarmi, horúčavy však zabíjajú viacerých ľudí, než všetky tieto fenomény dokopy. Priemerne až 95 percent úmrtí spojených s extrémnym počasím v Európe sú spôsobené práve horúčavami. Na rozdiel od iných javov, ako sú povodne alebo požiare, horúčava nezanecháva priame stopy vo forme zničených domov alebo zatopených ulíc, avšak jej dopady na zdravie sú závažné a dlhodobé.
Najnebezpečnejšie sú takzvané „tropické noci“, kedy teplota neklesá pod 20 °C. Telo má problém s regeneráciou, keďže horúce dni sa násobia tepensťou, čím sa zvyšuje riziko tepelného stresu.
Čísla a fakty o úmrtiach z horúčavy
Odhady za rok 2022 naznačujú, že až 70-tisíc úmrtí v Európe bolo spojených s horúčavami. Predbežné modely naznačujú tisíce dodatočných obetí, vrátane predpokladaných 5 000 vo Francúzsku a 4 500 v Nemecku. Tieto čísla sú vypočítané metódou nadúmrtnosti, ktorá porovnáva aktuálne úmrtia so zvyčajným počtom úmrtí v danom období a lokalite.
Príčiny a možné riešenia
Na nárast intenzity a frekvencie horúčav majú zásadný vplyv emisie skleníkových plynov, predovšetkým z fosílnych palív. Znížením týchto emisií môžeme spomaliť proces otepľovania. Investície do obnoviteľných zdrojov energie a zlepšovania energetickej efektívnosti sú nevyhnutné a prinesú nielen environmentálne, ale aj ekonomické benefity. Avšak, bez ohľadu na to, aké ambiciózne politiky zamerané na klímu budeme mať, výskyt horúčav sa bude v nasledujúcich desaťročiach predpokladať.
Klimatizácia vs. príroda
Hoci klimatizácia zohráva dôležitú úlohu, najmä v zariadeniach ako sú školy a nemocnice, nemôžeme sa na ňu úplne spoliehať. Ide o slepú ulicu, pretože rastúci dopyt po chladení vedie k zvyšovaniu spotreby elektriny a emisií. Navyše, klimatizácia má tendenciu zvyšovať vonkajšie teploty a posilňuje mestský efekt tepelného ostrova.
Na druhej strane, analýza ukázala, že mestské stromy môžu znížiť teplotu vzduchu o priemerne 0,8 °C, čo naznačuje, že prírodné riešenia sú efektívnejšie a často lacnejšie ako technológie. Zelené mestá a funkčné systémy varovania sú potrebné pre adaptáciu na zmeny klímy a mali by byť zahrnuté v plánovaní budúcnosti.
Slovensko a horúčavy
Slovensko pocítilo vlny horúčav už v júni 2026, keď SHMÚ vydal výstrahy pre viaceré okresy. Vzhľadom na klimatické zmeny sa horúčavy zrýchľujú a stávajú sa bežnou súčasťou letných mesiacov. Preto je imperatívne prispôsobiť sa tomuto trendu prostredníctvom zlepšovania miestnej infraštruktúry a verejného zdravotného systému.
Riešením pre budúcnosť je vytvorenie mestských priestorov, ktoré budú rezistentné voči vysokým teplotám, čo nie je len technická agenda, ale aj záujem širokej verejnosti. Držme prst na tepe, aby sme sa aspoň trocha prispôsobili tomuto novému klimatickému režimu, ktorý sa najmä v letných mesiacoch stáva čoraz zreteľnejší. Budúcnosť našich miest závisí od hodnoty, ktorú vložíme do zelených riešení a udržateľných praxí.
