Štát si zvolil taktiku mŕtveho chrobáka: Ignorujú naše manželstvo, matrika mesiace mlčí, tvrdia Martin a Vlado.
Neviditeľná manželská dvojica: Martin a Vlado ignorovaní štátom
Martin a Vladimír, manželský pár žijúci v Púchove, sa dostali do patovej situácie. Napriek tomu, že žijú spolu devätnásť rokov, platia dane a starajú sa o svoje dve dcéry, ich manželstvo, uzavreté v Rakúsku, štát ignoruje. „Prišli sme na matriku so všetkými potrebnými dokumentmi, no narazili sme na neochotu,“ opisuje Vlado.
Okolo nich sa síce vytvorila atmosféra akceptácie, avšak štátne úrady ich zväzok nezohľadňujú. Pár si podal žiadosť o zápis do matriky, no po štyroch mesiacoch bez odpovede začali mať vážne obavy o svoje práva. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa navyše nedávno vyjadril k problémom s nečinnosťou úradov v podobných prípadoch, keď páry rovnakého pohlavia žiadajú o zápis. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ak sú osoby rovnakého pohlavia zosobášené v jednom členskom štáte, iné členské štáty by mali akceptovať a zapísať takéto manželstvá.
Politický tlak alebo právna nečinnosť?
Martin a Vladimír sa obávajú, že za nečinnosťou matriky môžu stáť politické tlaky. „Bere to politickú príchuť, akoby išlo o manipuláciu s legislatívou pred voľbami. Obávame sa, že zrýchlenie alebo naopak spomalenie našich žiadostí môže byť použité ako predvolebná téma,“ vysvetľuje Martin. Premiér Robert Fico nedávno verejne vyhlásil, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia nemajú byť Slovenskom uznávané, čo vzbudilo obavy zo systémovej diskriminácie.
Osobné obavy a právo na rodinu
Ich osobné obavy sú predovšetkým o budúcnosť ich detí. „Nikdy by nás nenapadlo, že by sme mohli byť považovaní za neakceptovanú menšinu,“ hovorí Vladimír. Uvedomujú si, že právne vákuum okolo ich manželstva predstavuje riziko, najmä v prípade, že by sa jednému z rodičov niečo stalo. „Najdesivejšia predstava je, že by úrady rozdelili naše deti a poslali ich do detského domova,“ dodáva Martin s obavami.
Život mimo politiky
Na rozdiel od politických bojov, Martin a Vladimír žijú v prostredí, kde sa cítia akceptovaní. „V našom meste to nie je tak, že by nás niekto odsudzoval. Máme dobré vzťahy s rodičmi mojich dcér a nikto nám nedáva pocítiť neprijatie.“ Ich každodenný život, naplnený rodinnými aktivitami a angažovaním sa v miestnej komunite, nasvedčuje tomu, že sú pre svoje okolie normálne šťastní rodičia.
Uzatvorený kruh práva
Martin a Vladimír majú pocit, že ak by sa ich situácia mala zmeniť, je to v rukách úradov a politikov. „Tento stav nás núti premýšľať o alternatívach. Ak by sme mali možnosť, presťahovali by sme sa. Ale máme tu rodinu, zázemie. Pre nás je domov tu,“ uzatvára Vlado, čím vyjadruje vytrvalosť a snahu žiť naplno navzdory prekážkam, ktoré im kladie spoločnosť a štát.
