Robert Fico nie je Konštantín Filozof. Obracia sa do minulosti, pretože sa bojí prítomnosti (komentár Martina Behula)
Robert Fico nie je Konštantín Filozof
V poslednom komentári Martina Behula sa podrobne rozoberá postava Roberta Fica a jeho strategické orientácie v politike, najmä jeho preferencia nostalgia a odkazovanie na tradície. Behul vyjadruje názory, že premiér Slovenskej republiky sa často obracia do minulosti, čo sa javí ako obrannej reakcie voči súčasným výzvam. Predseda vlády sa aktívne usiluje spojením duchovného dedičstva svätých Cyrila a Metoda legitimizovať svoje politické kroky, pričom sa mu vytýka, že táto tendencia je skôr politickým nástrojom ako úctou k historickým udalostiam.
Oslavy, ktoré skôr pripomínajú sentiment
Behul kritizuje oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda, ktoré pod Ficovým vedením nadobúdajú gýčovú formu. Argumentuje, že na rozdiel od iných krajín, kde sa nespomínajú staré historické odkazy na legitimizáciu súčasných politických systémov, Fico sa snaží takto zakryť vlastné nedostatky. Napríklad Francúzi a Nemci nemajú potrebu oprieť svoju identitu o dávne tradície, lebo ich ústavy sú postavené na modernejších demokratických princípoch.
Aký symbol Fico zastupuje?
Behul kladie otázky o tom, čo konkrétne Fico myslí, keď hovorí o cyrilo-metodskom dedičstve. V jeho príhovoroch sa objavujú frázy o „dubise“, pričom nie je jasné, čo tento pojem naozaj predstavuje v súčasnom kontexte. Je to len prázdny symbol, ktorý nemá žiadnu reálnu hodnotu pre spoločnosť, alebo je to pokus o výrobu patričného národného vedomia? Kritika sa zameriava na Fico, že jeho interpretácie sú často účelové a nezohľadňujú reálne dosahy a účinky týchto hodnôt v súčasnej spoločnosti.
Interpretácia dejín a ich politické zneužitie
Behul sa zamýšľa nad tým, aké dôsledky má pre súčasnosť opieranie sa o mýtus o cyrilo-metodskom dedičstve. Uvádza, že Fico nie je Konštantín Filozof, a že jeho snahy sa javia ako snaha maskovať nedostatok reálnej vízie pre krajinu. Zatiaľ čo Fico hovorí o budovaní mostov medzi kulturami, Behul tvrdí, že jeho politika a rétorika sú skôr divisívne, než aby skutočne opierali národ o kultúrne a historické mosty, ktoré by posilňovali národnú identitu a jednota Slovenska.
Ústava a rešpekt k právnemu štátu
Nakoniec sa komentár obracia k otázkam spojeným s ústavou a jej dodržiavaním. Behul varuje, že ak Fico naďalej bude svoje postavenie zamieňať s bezprávim a svojim politickým hnutím, riskuje, že občania stratí dôveru v právny štát. Hrdil sa síce svojou účasťou na prijímaní ústavy, ale jeho kroky naznačujú, že ju skôr manipuluje na vlastné účely, než by ju chránil a rešpektoval. V kritickom tóne Behul zdôrazňuje, že Slovensko potrebuje leadera, ktorý nebude zneužívať historické odkazy na ospravedlnenie prázdnych politických rečí, ale bude skutočne pracovať na prítomnej a budúcej bezpečnosti a prosperite krajiny.
